Ako som mal rande s Emmou

V zime na Kráľovej holi (1946) som bol naposledy hádam niekedy koncom minulého tisícročia v skvostnej zostave s Pavlom Mališkom a Ivom Lukačovičom – tvorcom portálu Seznam.cz. Aj vtedy nás na vrcholku privítala víchrica, a tak sme prvú noc, namiesto zimného táborenia, hrali vo veži vysielača pingpong. Ďalší deň sme pokračovali po hrebeni a nocovali v Ždiarskom sedle v lese. Ivoš mal so sebou ockov špeciálny plynový varič. Po uvedení roztopeného snehu takmer do varu sa mu roztavil umelohmotný krúžok, v ktorom bol zasadený držiak horáka, hrniec sa prevrhol do záveja a voda opäť nadobudla pevné skupenstvo. Ja som zase mal stan Gema 2 špeciálne odľahčený, keďže som si doma zabudol niekoľko prútov. No tohto roku, 1. marca, som sa na Kráľovu hoľu ani nedostal. V Červenej Skale, kam som prišiel vláčikom cez Margecany, neprestajne pršalo. Po márnom čakaní na autobus do Šumiacu som sa tam vydal v daždi pešo. V miestnej krčme som si dal zo dva pollitre kofoly a aby som neurazil krčmárku, tak som jej, sebe a ešte jednému štamgastovi, prilepenému o výčapný pult, objednal Fernet Stock. Potom som pokračoval v daždi hore. Zhruba v tisícštyris­tometrovej nadmorskej výške sa dážď zmenil na sneženie. V Prednom sedle som si „pohôrky“ vymenil za bežkárske topánky a pokračoval na lyžiach. V mieste, kde sa cesta k vysielaču kríži s červenou značkou z Telgártu, som sa vydal po tyčovom značení. No že sa už o chvíľku stretnem s Emmou a že to bude až také vášnivé, to som naozaj nečakal. Víchor a hmla. A tak neviem z koľkých, no azda už len z pár metrov pod vrcholom som sa dal na ústup. No zúriaca Emma ma sprevádzala aj lesom. Zmietajúce sa stromy zaťažené mokrým snehom s rachotom praskali v mojej tesnej blízkosti. Zimný bivak som si však neodpustil. Objavil som príhodné miestečko pod previsnutým balvanom a tam som prečkal noc. Ráno ako na Vianoce. Tichučko snežilo a tak to bolo až do Telgártu. Paráda. S akou vášnivou dámou som sa to na Kráľovej holi stretol, som sa dozvedel až u spolužiaka z Vojenskej hudobnej školy, uňho doma v Banskej Bystrici, z televíznych správ. Slovensko je nádherné a zimný prechod hrebeňom Nízkych Tatier je skvelý zážitok aj za slnečného počasia. Jaj, keby som mal ešte aspoň jeden voľný víkend.

• www.slovakiatourism.sk