O slávu Bardejova a jeho pamiatky sa postaral rozvoj cechov

Mesto UNESCO Bardejov sa preslávilo svojimi remeslami a obchodom. Tie vytvorili dostatočné finančné zdroje na  výstavbu reprezentatívnych meštianskych domov, ale aj náboženských, obranných (hradieb) a obchodných stavieb. Zachovali sa od stredoveku až dodnes a sú zdrojom hrdosti Bardejovčanov a dôvodom na návštevu mesta pre tisícky návštevníkov ročne. Tieto pamiatky je možné obdivovať a vychutnávať si čaro mystickej gotiky a rannej renesancie v každej ročnej dobe. Informuje o tom riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov
Ing. Radomír Jančošek.

„Mimoriadna zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov a početné kráľovské privilégiá priviedli Bardejov na vrchol slávy a bohatstva už v 14. a 15. storočí. Pričinila sa o tom  práve vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku, ktorá bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu mesta. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho svetských a cirkevných stavieb, ktoré dodnes vtláčajú Bardejovu stredoveký charakter. Starobylé centrum mesta tvorí ucelený súbor historických budov a komunikácií, ohraničený takmer súvislým pásom mestského opevnenia. Ústrednou plochou centra je obdĺžnikové Radničné námestie, obstavané radom meštianskych domov s typickými štítovými priečeliami. Jeho dominantami sú Bazilika sv. Egídia a budova historickej radnice. Chýrne boli hlavne cechy tkáčov, debnárov, panciernikov a zámočníkov, kováčov,  krajčírov,  obuvníkov, pivovarníkov, kožušníkov, klobučníkov, sklárov a remenárov. Cechy mali významnú úlohu pri obrane mesta, zachoval sa súpis 16 cechov zo 16.storočia, povinných stavať ozbrojencov,“ konštatuje Radomír Jančošek.

Na čele s tkáčmi (Zdroj: https://bardejov.travel/malo_vychyrene_cechy)
Absolútne najvýznamnejším bardejovským remeslom v tých dobách bolo tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie, žiadne iné remeslo a azda ani všetky ostatné dokopy sa s ním nemohli rovnať. Výroba zrejme nadväzovala na produkciu pôvodného slovanského etnika, ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými osadníkmi zo Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu.O úrovni ďalších, najmä drevo a kovospracujúcich remesiel v Bardejove, hovorí veľmi výrečne správa o vyrobení 30 korviet (ľahších vojenských lodí) bardejovskými remeselníkmi v roku 1551. V meste sa bežne vojenské plavidlá nevyrábali, napriek tomu boli miestni remeselníci pod vedením dvoch vyslaných odborníkov schopní podujať sa na vyhotovenie pre nich nezvyčajných výrobkov. Urobili to za necelé 4 mesiace, pričom bolo potrebné najskôr vyhľadať, vyrúbať a popíliť drevo. Z ostatných remesiel v Bardejove treba spomenúť najmä krajčírstvo, obuvníctvo, pivovarníctvo, kožušníctvo, klobučníctvo, či výrobu skla. Podľa archívnych prameňov bolo v roku 1437 v Bardejove celkovo 64 remesiel a 146 remeselníckych majstrov. V rámci dnešného Slovenska bol v tej dobe väčší počet remesiel iba v Bratislave, Košiciach a Levoči. V súvislosti s remeslom je dôležité spomenúť cechy, keďže mnohé remeslá existovali práve v rámci týchto organizácií. Bardejov mal v časoch feudalizmu mimoriadne veľký počet cechov – 51, z ktorých niektoré vznikli už v stredoveku. Viac cechov než Bardejov mohli mať iba veľké mestá Uhorska, ako Bratislava či Košice. Len pre porovnanie, v Krakove v 15. storočí existovalo 30 cechov. Okrem toho práve im Bardejov vďačí za jeden zo svojich najhodnotnejších pokladov – 11 gotických krídlových oltárov, inštalovaných v Bazilike sv. Egídia, ktoré sponzorovali a opatrovali najbohatšie cechy.

Spor s Prešovom o bielenie plátna
Najslávnejší tkáčsky cech vznikol v Bardejove už v 1. polovici 15. storočia. Prvá správa o textilnej výrobe v meste pochádza z roku 1407. V roku 1429 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Bardejovu kráľovské privilégium (monopol) na bielenie plátna. Neskôr cechoví majstri spolu s mestskou radou vypracovali pravidlá výroby. Tkáčstvu sa mohol venovať každý obyvateľ mesta aj okolia, hotové plátno musel ale predávať mestu. To kontrolovalo kvalitu tkaniny, ktorá putovala do mestských bieliarní. Išlo o prvú manufaktúrnu výrobu v celom Uhorsku. Od roku 1446 viedol Bardejov dlhoročný spor s Prešovom o právo bielenia plátna. Prípad sa dostal až pred kráľa Mateja Korvína, ktorý roku 1480 túto činnosť pod trestom 4000 florénov Prešovu zakázal. Bardejovské plátno sa predávalo po celom Uhorsku.

Pivo varili už pred 500 rokmi
V prvej polovici 15. storočia zrejme vznikol v Bardejove aj cech pivárov. Pivo sa často uvádza v mestských knihách ako dar, ktorým si domáci uctili dôležité osobnosti. V roku 1426 poslali Bardejovčania sud piva slávnemu poľskému rytierovi Závišovi Čiernemu. V tom istom roku obdržal sud pšeničného piva biskup Peter z Rozhanoviec a o rok na to putoval sud aj k manželke majstra kráľovských taverníkov. Roku 1440 venovali Bardejovčania sud piva košickým radným. Pivo pravidelne dostávala aj poľská rodina Balických, ktorá skoro celé 15. storočie ovládala Bardejov, a ako výživnú potravu ho dostávali i robotníci na stavbách. Tu sa hodí poznamenať, že vtedajšie pivo sa značne odlišovalo od toho dnešného. Bolo omnoho hustejšie a malo tiež menší podiel alkoholu. Cech pivárov mal najviac členov v 17. a 18. storočí, kedy patril k najbohatším v meste.

Rozvoj a úpadok cechov
Začiatkom 15. storočia vznikol aj cech krajčírov – prvá zmienka o ňom je z roku 1435. Cech kožušníkov sa spomína v roku 1457. Z roku 1475 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov (prvom na Slovensku). Najstaršia zmienka o cechu debnárov je datovaná rokom 1478. O dva roky neskôr pramene potvrdzujú existenciu cechu stolárov. V roku 1492 sa spomína cech remenárov. V dokumente z konca 15. storočia sa uvádzajú aj cechy panciernikov a zámočníkov. K roku 1494 možno potvrdiť existenciu cechu kováčov. Z roku 1499 sa zachovali obsiahle stanovy cechu obuvníkov, kde sa okrem iného uvádzajú podmienky, za ktorých sa tovariš mohol stať majstrom. Surovú kožu musel najprv upraviť a následne z nej vyrobiť 3 páry topánok: jeden podľa najnovšej módy, ďalšie dva podľa zvyčajných noriem. Stanovy tiež prísne zakazovali vyberať si učňov a tovarišov.

Súpis cechov povinných stavať ozbrojencov na obranu mesta zo začiatku 16. storočia spomína ešte cechy mäsiarov, kamenárov, súkenníkov a rybárov. 16 cechov, ktoré dokázateľne spomínajú pramene, sa však ani zďaleka nepribližuje k uvádzanému počtu 51. Ďalšie cechy tak museli vzniknúť v neskoršom období. Dialo sa to i napriek tomu, že od polovice 16. storočia začalo mesto hospodársky upadať. Medzi remeselníkov, ktorí v Bardejove cechovú organizáciu nikdy nemali, patrili zlatníci, zlievači, kúpeľníci, pekári, mlynári, maliari, či lekári. Cechy zohrali dôležitú úlohu v rozvoji remesiel, postupne sa však svojimi strnulými predpismi stali brzdou pokroku, až dospeli k zániku. Oficiálne boli zrušené v roku 1872. Pozoruhodná zbierka bardejovských cechových pamiatok (cechové znaky, truhlice, artikuly, fľaše, pečatidlá i samotné cechové výrobky) sa nachádza v expozícii Šarišského múzea v budove historickej radnice. Takmer neuveriteľne vyznieva informácia o dodnes aktívnom pohrebnom cechu v neďalekej obci Kurima. Cech založený v roku 1690 do dnešných dní pripravuje poslednú rozlúčku zosnulým.
^{Zdroje: Kokuľa: Dejiny Bardejova; Sroka: Bardejov v XV. storočí; Gutek: Remeslá a cechy v stredovekom Bardejove}

Kúpele, pamiatky, príroda lákajú 
Severovýchod Slovenska – Bardejov, Svidník a ich okolie, majú mnoho lákadiel na návštevu. Sú medzi nimi pamiatky, zapísané do zoznamu UNESCO. Medzi kuriozitami je lampový stĺp pod ktorým sa stínalo, Katov dom, katova lavica v Bazilike svätého Egídia, novodobá socha kata na Radničnom námestí. Ďalšími lákadlami sú aj iné regionálne kuriozity (https://bardejov.travel/ma_zopar_kuriozit), Bardejovské Kúpele, historické pamiatky, prírodné scenérie a liečivé singletracky.

Bardejovské Kúpele
sú plné zaujímavej drobnej architektúry i impozantných stavieb. Cisárovnu Sisi pripomína Múzeálny apartmán a kráľovský apartmán Sisi, oba v kúpeľnom dome Alžbeta. Mesto Bardejov nezaostáva, turistov tento rok potešil prenosný nápis BARDEJOV, pri ktorom sa môžu fotografovať. Medzi klenoty mesta patrí Židovské suburbium – Stará synagóga v Bardejove a zachované Bardejovské bašty.

Atraktívna vojenská história
Medzi najfotografovanejšie lokality regiónu patrí Údolie smrti, kde je medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná tanková technika znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Pamätník na Dukle zas pripomína Karpatsko-dukliansku vojenskú operáciu z jesene 1944. V areáli prírodného múzea ako aj okolo cesty do Svidníka je rozmiestnených 55 kusov rozličnej ťažkej bojovej techniky. Vojenské historické múzeum Piešťany (www.vhu.sk), prevádzkuje Centrálnu expozíciu Múzejného oddelenia VHM vo Svidníku a Vyhliadkovú vežu na Dukle v katastri obce Vyšný Komárnik (v zime zavretá). Priamo vo Svidníku láka od decembra minulého roka vyhliadka s útulňou, ktorú uviedli do prevádzky nad bývalým vlekom. Najlepšie zábery zo Svidníka sú z Pamätníka sov. hrdinov vo Svidníku, na sochu gen. Svobodu v centre mesta, na skanzen a letisko nad Svidníkom.

Drevené kostoly
lákajú v okrese Bardejov: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. V okrese Svidník: kostolík v skanzene Svidník, ďalej Potoky, Šemetkovce, Miroľa, Krajné Čierno, Ladomirova a Bodružal, Príkra, Dobroslava, Nižný Komárnik, Vyšný Komárnik, Medvedie, Hunkovce.
Připravil Štefan Kuča.

www.severovychod.sk
www.visitbardejov.sk
www.kupele-bj.sk
www.bardejov.sk
www.svidnik.sk
https://slovakia.travel/
www.unesco.sk/DedicstvoUNESCO