Musíte prísť, aby ste to videli

„Cestovný ruch, regionálny rozvoj a školstvo“ bolo hlavnou témou 9. medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorú vo dňoch 19. až 20. mája 2004 zorganizovala Katedra cestovného ruchu Poľnohospodárskej fakulty Juhočeskej univerzity České Budějovice v juhočeskom Tábore. Popri tej príležitosti som za Ligu pre cestovný ruch o krátke vyjadrenie požiadal Mgr. Zuzanu Palenčíkovú z Katedry manažmentu a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Pani magistra, ako hodnotíte tohtoročnú konferenciu?
Naša katedra sa táborskej konferencie zúčastňuje už tradične. Ja osobne som tu druhýkrát a zakaždým je to pre mňa prínosné. Organizácia bola oproti vlaňajšku zmenená. V minulom ročníku stihlo odznieť viac príspevkov. Tento ročník je však oproti minulému otvorenejší, je tu väčšia bezprostredná spätná väzba. Je prínosnejší z hľadiska diskusie, a to aj pre prednášajúcich.

Čo môže cestovný ruch priniesť vašej krajine?
Rozvoj priemyslu v regiónoch je do značnej miery obmedzený prírodným reliéfom, čo núti predstaviteľov týchto regiónov orientovať sa na iné ekonomické aktivity. Možná cesta, ako sa v rade regiónov uživiť, je práve rozvoj cestovného ruchu a orientácia na poskytovanie služieb. V rozvoji cestovného ruchu vidím veľkú perspektívu pre slovenské hospodárstvo. Slovensko má prekrásnu prírodu a krajinu. Aj keď je z hľadiska ponuky cestovného ruchu porovnateľné s okolitými krajinami, má svoje fluidum, atmosféru, ktorá sa nedá napodobniť. Musíte prísť, aby ste to zažili. A to si na Slovensku cením najviac. Taktiež ľudí, ešte neskazených konzumným spôsobom života ako v niektorých západných krajinách. U nás ešte stále existuje živý folklór, ktorý sa dá efektívne zúžitkovať práve v cestovnom ruchu. Na druhú stranu, cestovný ruch prináša nové nápady a myšlienky. Môžeme sa učiť od druhých a aplikovať to na naše miestne podmienky. Ako príklad uvediem budovanie Nitrianskej vínnej cesty podľa francúzskeho vzoru rádu rytierov vína.

To, čo je najväčšou prekážkou využívaní pozitívnych a multiplikačne stimulujúcich rastových hospodárskych prínosov cestovného ruchu u nás v Českej republike, je skutočnosť vyplývajúca z faktu, že keď sa nechce, je to horšie, ako keď sa nemôže. Chýba osveta o tom najpodstatnejšom, a to, že cestovný ruch je predovšetkým úžasný biznis. Najväčší zamestnávateľ sveta a takmer nevyčerpateľný zdroj blahobytu pre všetkých obyvateľov Česka, aj pre tých ktorí nikdy robiť nebudú. Preto sa česká skutočnosť, že keď sa nechce, je to horšie, ako keď sa nemôže, ešte démonicky násobia tým, že sa nechce aj nemôže dokopy. V Česku totiž chýba spoločenský dopyt, aby cestovný ruch zarábal nie len na nás, jeho obyvateľov, ale aj na realizácii alturistickej politiky premiéra Vladimíra Špidlu, nie nepodobnej politike Olafa Palmeho, vďaka ktorej sa za jeho vlády zo Švédska vysťahovalo viac ako dvadsať tisíc najúspešnejších podnikateľov vrátanie gigantov ako sú Ikea, Tetra Pack (viz článok „Česká republika je perfektním místem pro investice“ v elektronickom Všudybyle www.e-vsudybyl.cz / archiv / 1/2002). U nás v Česku cez 90 % obyvateľov cestovný ruch stále vníma len ako oblasť míňania svojich, štátnych a komunálnych peňazí. Nie ako na hospodársku sféru, ktorá v súčasnej dobe do českého ekonomického priestoru prostredníctvom zahraničných návštevníkov prináša okolo 3 až 4 miliárd eur zahraničného inkasa ročne, a to len preto, že v Česku nie je spoločenský dopyt, aby to bolo desať razy viac, čo je náš súčasný potenciál.
No ako je to u vás na Slovensku?
Situácia je obdobná. Ľudia nevedia o prínosoch cestovného ruchu a potom nemajú ani záujem ho rozvíjať. Naozaj chýba osveta verejnosti o pozitívnych (ekonomických aj mimoekonomických) prínosoch cestovného ruchu pre obec, mesto, región, či celé národné hospodárstvo. Uvediem príklad z obce Čierny Balog na Čiernom Hrone. Od osemdesiatych rokov tam v rámci hnutia „Strom života“ chodia nadšenci zo Slovenska i Čiech obnovovať lesnú úzkorozchodnú železničku. Avšak až v poslednom období ľudia v obci pochopili, že rozvoj cestovného ruchu je prínosný aj pre nich a prejavujú záujem participovať na rozvojových aktivitách. Ich prístup je v rámci Slovenska viac menej výnimočný. Žiaľ, aj u nás chýba osveta a propagácia možností, ekonomických a spoločenských efektov tohto hospodárskeho rezortu, aby to išlo rýchlejšie.

http://horac.kcr.zf.jcu.cz/katedra



www.ukf.sk