Cisárove nové šaty v ochrane prírody a cestovný ruch
17. 04. 2011
Príspevok Mgr. Jozefa Vojteka z občianskeho hnutia Matej Korvín zo
Slovenskej republiky upozorňuje na nebývalé praktiky Európske Únie,
ktorých je Slovensko aj Česko a ich turistický priemysel obeťou.
Napriek všetkým vymoženostiam
modernej civilizácie sa súčasný človek pri každej vhodnej príležitosti
podvedome vracia, keď aj nie úplne, tak aspoň symbolicky, do svojho
„pôvodného domova“. Do prostredia, ktoré vo väčšej alebo menšej miere
pripomína prostredie korún stromov tropického dažďového pralesa.
Biologicky sme, či si to mienime pripustiť, alebo aj nie, potomkami primátov,
ktorí sa vyvinuli a žili milióny rokov práve tu. Pri takomto tvrdení
pritom vôbec nespochybňujem stvoriteľskú úlohu Boha. To by som si nikdy
nedovolil.
Možnými príležitosťami pre návrat súčasného človeka do jeho
„pôvodného domova“ sú krátkodobý oddych po dennej práci
a dlhodobejší oddych počas dovoleniek. Miestami pre takéto návraty sú
naše obývačky, záhrady rodinných domov, súkromné a verejné parky
a rekreačné oblasti v lesoch.
Z našej primátej minulosti
a korún stromov tropického dažďového pralesa sme si v našej genetickej
výbave do našej súčasnej civilizácie priniesli, hoci si to na prvý pohľad
možno ani neuvedomujeme, náklonnosť k:
- sladkostiam (biologicky sme všežravce so sklonom k plodožravosti – a konzumovateľné plody drevín boli sladké);
- vôňam (zrelých plodov, kvetov, voňavky a osviežovače vzduchu sú iba ich ekvivalenty)
- farbám (zelená upokojuje);
- zvukom spájaným v melódiách (spev vtákov, hudba);
- tichu a jemným zvukom (šelest lístia, zurčanie vody);
- teplote vzduchu v úzkom rozpätí okolo 25°C;
- bezvetriu (aj počas silného vetra sa vzduch v korunách stromov lesa takmer nehýbe),
- jemnému hojdaniu (na konároch stromov);
- povrchom z dreva.
Z uvedeného dôvodu sú nám nepríjemné napríklad trpká chuť, zápach
(rozkladajúcej sa organickej hmoty, ostré svetlo, čierna farba stien,
uschnuté porasty rastlín, kakofónia ostrých zvukov veľkomiest, chlad alebo
horúčava, víchrica, betónové a iné umelé povrchy.
V priemernej obývačke dnešného panelákového bytu by sme pri podrobnejšom
skúmaní našli hneď niekoľko prvkov pripomínajúcich jej obyvateľovi
tropický dažďový prales – izbové rastliny s kvetmi, vôňu
z osviežovača vzduchu, prítmie, ticho, hudbu, izbovú teplotu dosahovanú
v zime radiátorom ústredného kúrenia a v lete povedzme klimatizáciou,
akvárium, terárium.
Tendencia obklopovať sa
prírodnými prvkami nie je vlastná iba súčasnému človeku. V minulosti
nedávnej i dávnejšej tí, ktorí si to mohli dovoliť, obklopovali svoje
sídla francúzskymi alebo ešte lepšie anglickými parkami. Na Slovensku sa
dodnes zachovali desiatky takýchto parkov okolo šľachtických kaštieľov.
Uvedené poznatky dnes čiastočne využívajú majitelia firiem na zvyšovanie
výkonnosti svojich zamestnancov (zelenou farbou vnútorných omietok
pracovných priestorov, pridávaním vôní do klimatizácie budov a pod.).
Využívajú ich aj podnikatelia v turistickom ruchu, napríklad
umiestňovaním svojich zariadení do historických parkov alebo ešte
lepšie – do lesov alebo do ich blízkosti.
Pri skúmaní otázok biologickej podstaty človeka nevyhnutne narazíme na
problém, do akej miery je kultúrna krajina Českej alebo Slovenskej republiky
schopná poskytovať svojim návštevníkom svojou štruktúrou i svojimi
prvkami pocity pohody. Nemenej dôležitou otázkou je, kam tento vývoj
poháňaný rôznorodými snahami záujmových skupín modernej spoločnosti
smeruje. Smeruje totiž aj do závozu. A smeruje tam aj vďaka nedomyslenej
(alebo zlovoľnej?) politike Európskej únie i oboch štátov v oblasti
ochrany prírody.
Pod zámienkou ochrany
prírodných procesov sa totiž Európskej komisii i ministerstvám životného
prostredia oboch štátov podarilo od roku 2004 „vyrobiť“ v Českej
republike i v Slovenskej republike z časti živých smrekových lesov
ekologickú katastrofu – akoby po páde meteoritu. „Výroba“ ekologickej
katastrofy spočívala v neodstránení zhubných nádorov polomov po
víchriciach. V týchto nádoroch sa namnožili metastázy – populácie
škodcu smreka obyčajného – podkôrnika (lykožrúta) smrekového. Tento
škodca potom v obrovských množstvách napádal a aj zničil okolité
zdravé lesy.
Téza o ochrane prírodných procesov
v chránených územiach pritom nemá vecné opodstatnenie. Je iluzórne
chrániť teraz prírodné procesy v českých a slovenských lesoch, keď ich
predtým desiatky rokov kúpali kyslé dažde v kyseline sírovej pôvodom
z nemeckých, poľských a severočeských tovární a elektrární a tím
podstatne znížili ich odolnosť. Vecných argumentov proti tejto téze by sa
však našlo aj viac.
Uplatňovaním pochybnej tézy
o ochrane prírodných procesov z desiatok tisíc hektárov živých lesov
s obrovským a doteraz v zásade nevyužitým potenciálom pre rozvoj
turistického ruchu vznikla „mesačná krajina“ mŕtvych lesov, následných
polomov a holín. V Českej republike bol takto postihnutý Národný park
Šumava, na Slovensku sa rozpadlo asi na 40 lokalitách 70 000 ha smrekových
lesov.
Je pravda, tým vznikla aj ponuka pre časť klientov turistického ruchu
(vyžívajúcich sa v katastrofách). Lenže na väčšiu časť jeho klientov
pôsobí mŕtvy les depresívne a takýmto oblastiam sa radšej vyhne.
Nechať premeniť desiatky tisíc
hektárov živých lesov pod zámienkou modernej ochrany prírody na lesy mŕtve
(a pritom nie niekde v Bangladéši, ale v civilizovaných európskych
štátoch) pripomína rozprávku H. CH. Andersena o cisárových nových
šatách. Cisár si myslí, že keď dvorania nad krásou jeho nejestvujúcich
šiat obdivne híkajú, tak to asi bude pravda, hoci on sám nič nevidí.
V skutočnosti ho síce všetci považujú za idiota, lenže iba potichu.
Odvahu vykríknuť, že je nahý, nájde iba malé dieťa.
Je síce pravda, že od roku 2005 najmä lesníci oboch štátov spolu
s časťou odborníkov upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo
veľkoplošného rozpadu smrekových lesov. Lenže proti sebe mali druhú časť
vedeckej obce, orgány ochrany prírody na čele s Európskou komisiou
a najmä farizejské masmédiá.
Ponechaním smrekových lesov na veľkoplošný rozpad si Česká i Slovenská
republika okrem hospodárskych, environmentálnych a morálnych škôd vyrobili
aj obrovskú medzinárodnú hanbu. A cisárovná Mária Terézia sa obracia
v hrobe.
Mgr. Jozef Vojtek, Občianske združenie Matej Korvín
??
??
??
??
